Paríž
22. augusta (TASR) – Hoci tento termín sám odmietal, je považovaný za
zakladateľa hudobného impresionizmu. Vyvinul veľmi originálny systém
harmónie a hudobnej štruktúry, ktorý v mnohých ohľadoch vyjadroval
ideály impresionistických a symbolistických maliarov a spisovateľov tej
doby.
Vďaka netradičným stupniciam a tonálnym štruktúram je jedným z
najuznávanejších skladateľov konca 19. a začiatku 20. storočia. V
pondelok 22. augusta si pripomíname 160 rokov od narodenia francúzskeho
hudobného skladateľa Claudea Debussyho.
Narodil sa 22. augusta 1862 v chudobnej rodine v mestečku
Saint-Germain-en-Laye, ležiacom neďaleko Paríža. Neobyčajný talent pre
hru na klavíri preukázal už od svojich siedmich rokov a vďaka svojmu
talentu začal už ako 11-ročný študovať na parížskom konzervatórium hru
na klavíri a kompozíciu. V rokoch 1874 - 1884 získal niekoľko cien, keď
napríklad v roku 1884 vyhral so svojou kantátou Márnotratný syn
(L'Enfantprodigue) prestížnu Rímsku cenu (Grand Prix de Rome).
Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka od vplyvnej ruskej patrónky
umenia Nadeždy Filaretovny von Meck, ktorá dlhé roky finančne
podporovala skladateľa Petra Iljiča Čajkovského (vzájomne si počas vyše
13 rokov napísali 1210 listov), aby s ňou hral štvorručne na klavíri a
súčasne učil aj jej deti.
Za rodinou von Meck odišiel v roku 1880 počas prázdnin najskôr do
Švajčiarska a Talianska a neskôr do Moskvy, kde sa zoznámil s dielami
ruských hudobných skladateľov Modesta Petroviča Musorgského a Alexandra
Borodina, ktoré jeho tvorbu značne ovplyvnili, rovnako ako aj hudba
nemeckého skladateľa Richarda Wagnera.
Prázdninový pobyt v Moskve sa v roku 1882 stal jeho posledným v rodine
von Meck. Zapáčila sa mu totiž dcéra ruskej mecenášky umenia, ktorú
požiadal o ruku, čím prekročil vtedajšie zaužívané spoločenské zvyklosti
a zdvorilo bol poslaný naspäť do Paríža.
Po návrate do metropoly Francúzska sa Debussy zaľúbil do krásnej mladej,
ale vydatej speváčky Blanche Vasnierovej, ktorá sa stala inšpiráciou
mnohých jeho raných diel. Medzi také patrí aj Svit Luny (Clair de lune),
ktorá je jednou z jeho najznámejších skladieb.
Počas svojej aktívnej tvorby, trvajúcej len 25 rokov, neustále nachádzal
nové hudobné cesty a tvrdil, že esencia hudby je jeho chlebom a vínom.
Je autorom aj opery Pelléas a Melisanda (1902).
Medzi najvýznamnejšie Debussyho diela patrí orchestrálna skladba Faunovo
popoludnie (1893), ktorá je inšpirovaná rovnomennou lyrickou básňou
Stéphana Mallarmého. Skladba je zmesou jemnej a originálnej
inštrumentácie a hormónie spojenou s jemnou erotickou atmosférou básne.
Charakteristickým pre skladbu je najmä flautové sólo. Skladba sa stala
zlomovým dielom v Debussyho tvorbe, a taktiež medzníkom svetovej hudby
20. storočia.
Debussyho fascinovalo od detstva more, čo sa prejavilo aj v jeho
kompozíciách. V roku 1905 mu venoval celú skladbu More (La Mer, skladal
ju od roku 1903). Vo svojich posledných dielach, ako napríklad v
klavírnych skladbách Čiernobielo (Enblanc et noir, 1915) sa rozvetvil do
spôsobov kompozície, ktoré sa neskôr rozvinuli v štýloch Igora
Fiodoroviča Stravinského a maďarského skladateľa Bélu Bartóka.
Claude Debussy, ktorý obohatil hudbu nezvyčajnými prostriedkami
presahujúcimi význam samotného hudobného impresionizmu, zomrel v Paríži
25. marca 1918 na rakovinu hrubého čreva vo veku 55 rokov.
0